Scéna.cz 

José van Dam v Obecnom dome

Šéfdirigent Serge Baudo viedol na koncertoch 5. a 6. apríla Symfonický orchester hlavného mesta Prahy FOK so sólistom José van Damom. Belgický basbarytonista sa časom stal interpretačným vzorom mnohých rol (spomeňme aspoň Escamilla, Enescovho Oidipa či z poslednej doby svätého Františka z Assisi z ronomennej opery Messiaenovej). Ešte i dnes je dopyt po van Damovi na veľkých scénach ako Metropolitná opera alebo Opera Bastille.
Pod heslom „symfónia – pieseň – opera“ sa hrala najprv parížska symfónia W. A. Mozarta, ktorá príjemne naladila na Mozartove árie v podaní hosťujúceho sólistu. Po prestávke zazneli Mahlerove piesne a nakoniec – treba povedať, že veľmi nešťastne – Tanec Salome z opery Richarda Straussa. Miesto toho, aby v človeku doznel silný zážitok z interpretácie Mahlerovych piesní, víri mu v hlave expresívna dramatická hudba Straussova. Jednoznačné faux-pas!

V Mozartových dielach (koncertná ária „Mentre ti lascio, o figlia“ a árie Figara „Non più andrai“ a Almavivu „Vedrò, mentr’io sospiro“ z Figarovej svadby) sa van Dam ukázal ako majstrovský znalec mozartovskej interpretácie. Po technickej stránke všetko naštudované do najmenšieho detailu. Dirigent vedomý si situácie, necháva zaznieť orchester značne tlmeno, aby mohol vyniknúť krásny hlas, ktorý si najmä v hlbších polohách zachoval ešte aj vo vysokom veku van Dama obdivuhodnú čistotu. Na druhej strane však som nemal dojem bezprostrednosti, prejavu akoby chýbala iskra či energia – pôsobil na mňa skrátka príliš „sterilne“ a málo ľudsky. To však neplatí o druhej časti večera, interpret sa blysol v Mahlerových Kindertotenlieder (Piesne o mŕtvych deťoch), ktoré podal nesmierne precítene. Dokázal v nich presne vystihnúť správny pomer medzi ich lyričnosťou a dramatičnosťou, aby tak vytvoril sugestívny obraz plný tajomného napätia. Táto skladba akoby na tohto interpreta čakala, padla mu totiž skutočne perfektne. Výkonu orchestra v Straussovej skladbe sa síce možno obdivovať, ale ako som uviedol, bola to nepatričná bodka. Každopádne je však van Dam osobnosťou, z ktorej vyžaruje charizma, a ktorá dokáže vykúzliť zážitok naozaj nevšedný, škoda len, že ho Praha nemohla poznať v nejakej úlohe na javisku.
(Písané z koncertu z 5. apríla 2005.)