zvláštní poděkování
Quantcom.cz

Prodanka vo Viedni ako krutý obraz našej súčasnosti

Z inscenace Prodaná nevěsta

autor: Dimo Dimov  

Uwe Eric Laufenberg je režisér, ktorý sa vo viedenskej Ľudovej opere (Volksoper) zmocnil nového naštudovania Predanej nevesty – v tomto dome po trinástich rokoch. Tak ako u Smetanu, deje sa i tu všetko na českej dedine – pravda, v roku 2005 (alebo aspoň približne – v našich časoch). Dramatické dianie je zhustené do jednoho priestoru, ktorým je miestna telocvičňa. Asi nemožno nespomenúť, že inscenovanie tejto opery skrz demýtizovanie českej telovýchovnej tradície nie je nové. Ale kým v pražskej inscenácii Jiřího Nekvasila sa jedná len o ilustratívny, nedotiahnutý nápad, u Laufenberga je to kľúč k demaskovaniu spoločnosti. Do telocvične, v ktorej bežne cvičia deti (tu v rozohranej ouverture), sa totiž pripravuje miestna slávnosť (vlastne skutočne púť) – chlapi prinášajú sudy s pivom, výčap, lavice a nevyhnutné stuhy s národnými farbami, resp. lepšie povedané štátnymi farbami Českej republiky. Že ani trikolóra a ani štylizované kroje, ktoré si miestni oblečú v 2. dejstve, nezabránia hulvátstvu a pitke, je jasné.

Najhodnotnejšie ale nie je presunutie do súčasnosti a do osobitého priestoru, akokoľvek je dôvtipné, lež dômyselné vedenie postáv, vďaka ktorému inscenácia získava svoj zmysel. Mařenka (Kristiane Kaiser) je skutočne prostou dievčinou. Sympatie si získa skôr svojim temperamentom a prirodzeným pôvabom než intelektom. Sama je oblečená málo vkusne, vlastne po domácky. V 2. dejstve vidno, že Mařenka je v sexuálnom objektíve všetkých dedinských chlapov – a podotknime, že sa nijako neženýruje ani pri hrubom zvádzaní Vaška. Jeník (Dietmar Kerschbaum) je určite bystrejší. Na rozdiel od ostatných (sedliakov) je i oblečený viac-menej normálne, naozaj sem prišiel odinakiaľ. Kostýmy výrazne odlišujú i Hátu (elegantná lady v najlepších rokoch) a Míchu (oblek), zatiaľčo Ludmila má príšerné bodkované šaty pani z domácnosti, Krušina sa večne pohybuje v akomsi plášti na spôsob predavača-živnostníka v malom obchode. Výrazný je Kecal (Bjarni Thor Kristinsson) ustavične so svojou aktovkou a ulízanými vlasmi. Dôležité je postavenie zboru – dedinského kolektívu. Ten najprv vyháňa tvrdými gestami Jeníka po tom, čo „zradil svou milou“, ale kolektívny hnev (iracionálny, promiskuitný, krutý) rovnako ľahko pominie a obráti sa voči Kecalovi, ktorý má na konci opery čo robiť, aby ušiel. (Záver opery je idylický asi tak ako československá povojnová eufória, neskalená divokými odsunmi v pohraničí.) Niet priestoru venovať sa viacerým detailom. Dodajme len, že každá situácia bola do nuansov premyslená a logická a že každá postava mala svoju precízne vytvorenú psychológiu. Podarilo sa vytvoriť výbornú inscenáciu, ktorej kvality nemení ani bučanie polovice premiérového obecenstva (v zahraničí nejde o žiaden škandál).

Jediným nedostatkom inscenácie je pre mňa vedenie orchestra Marcom Piolletom, ktorému skrz naskrz chýba slovanská (ak chcete smetanovská) vrelosť, zaoblenosť fráz – orchester hrá často akoby sa jednalo o Strasussovu operu, expresívne a ostro. Výčitky však nemožno mať voči interpretom, ktorý boli aj v najmenšich úlohách vynikajúci (spomeňme Heinza Zednika ako Principála a Jennifer O’Loughlin ako Esmeraldu). Zážitok!

30.5.2005 23:05:36 Rudo Leška | rubrika - Recenze

Časopis 18 - rubriky

Archiv čísel

reklama

Bastard (Městské divadlo Brno)

Časopis 18 - sekce

DIVADLO

Divadelní tipy 18. týden

Spálená 16 (Studio Ypsilon)

Jári
Policejní rada Vacátko z legendárního seriálu Hříšní lidé Města pražského, herec Jaroslav Marvan, od j celý článek

další články...

HUDBA

Sum 41 - Heaven: X: Hell

Přebal alba

Zakládajícími členy skupiny Sum 41 jsou zpěvák a kytarista Deryck Whibley, kytarista Dave Baksh, baskytarista celý článek

další články...

LITERATURA/UMĚNÍ

Film na motivy povídek Oty Pavla

Smrt krásných srnců

Smrt krásných srnců
Český film Karla Kachyni, od jehož narození minulý týden uplynulo 100 let, na motivy po celý článek

další články...